[Pôvodne do súťaže, lenže akosi nevydalo. Vlatne, vydalo - Maddy zvíťazila, pretože JEDINÁ poslala kandidáta - túto rozprávku. Takže, gratulujem! :D]

O KRÁĽOVEJ VEĽKEJ DILEME...

Bolo raz jedno kráľovstvo, v ktorom žili kráľ s kráľovnou a tromi prekrásnymi dcérami. Blížilo sa výročie svadby kráľovského páru, no kráľ sa netešil, naopak, bol veľmi smutný. Absolútne netušil, čo by mal darovať svojej manželke, lebo hoci bola veľmi dobrá a veľmi ju ľúbil, za tie roky ju tak rozmaznal neustálymi prejavmi lásky a darmi, že už nevedel, čím by jej ešte dokázal svoju nehynúcu lásku. Rozhodol sa, že trošku „zneužije“ svoje dcéry, aby mu pomohli – samozrejme, nebolo to zadarmo :)) Tej, ktorá vymyslí najlepšie spestrenie oslavy, daruje niečo, po čom už dlho veľmi túži... Prišiel deň D, oslava bola v plnom prúde, no stále tomu niečo chýbalo a kráľ začínal byť zúfalý. Ešte to by mu chýbalo, aby sa s ním žena rozišla v deň výročia len kvôli tomu, že nie je dosť kreatívny... Stoly sa prehýbali pod všelijakými zákuskami a tortami od výmyslu sveta, no pravdou bolo, že z týchto presladených jedál už všetkých boleli zuby. Keď priniesli aj ďalší chod, samozrejme, opäť výdatne pocukrený, objavila sa na scéne najstaršia dcéra. Z vrecka vytiahla malú fľaštičku, posypala matkine jedlo a tá, keď ho ochutnala, sa celá rozžiarila – v tomto kráľovstve doteraz nikto z nich neochutnal soľ... Zdalo sa, že oslava je zachránená, no kráľovnej sa po chvíli na tvári opäť zjavil zachmúrený výraz, preto kráľ ihneď zavolal svoju prostrednú dcéru. Spolu s ňou do miestnosti nabehli ďalší ľudia s náručím plným zlatých dekorácií, ktoré rozmiestnili po sále a prítomní prestávali dýchať. Všetko sa tak nádherne lesklo a kráľovná ani nedýchala. No ani táto idylka nevydržala dlho. Kráľ si všimol, že jeho manželka opäť začína byť mierne nervózna, dokonca od nudy poklopkáva nohou... aj keď nerád, musel vyskúšať poslednú možnosť. Dal zavolať svoju najmladšiu dcéru, ktorá sa túlala ktovie kde (ako vždy, napokon). O desať minút, keď sa už kráľovná dvíhala s výhovorkou, že je veľmi unavená, sa otvorili dvere a do sály vtrhla najmladšia princezná. Dlhé, čierne vlasy povievali za ňou, ako bežala stredom miestnosti. Odsotila dvorného šaša a trubadúrov, ktorí sa starali o „zábavu“, a poprosila ľudí, aby urobili miesto v strede parketu. Vo dverách sa zrazu objavila skupinka piatich chalanov, oblečených v čiernych oblekoch, s namaľovanými čiernymi očami a mierne vražednými pohľadmi. Kráľ zbledol, kráľovná sa chytila za srdce, sestry vyvaľovali oči a prítomní si čosi šuškali, len najmladšia princezná sledovala chalanov so zamilovaným výrazom na tvári. „Čo za kreatúry si to priviedla do môjho zámku?!“ opýtal sa kráľ nazúrene, no ona pokojne odpovedala: „To sú Good Charlotte, ocko.“ Kráľ sa postavil, oči sa mu nazúrene leskli, už chcel prikázať svojim strážam, aby tieto „čudá“ ihneď vyviedol z miestnosti, no skôr, ako vôbec otvoril ústa, jeden zo skupinky prehovoril: „Toto je song napísaný špeciálne pre našu kráľovnú!“ Kráľ zmeravel, z úst mu nevyšlo ani slovo, zato jeho manželka spozornela. „Tak mi povedz, čo chceš, pretože ja ti dám všetko. Povedz mi, čo potrebuješ, a ja to dostanem. Vzdám sa všetkých snov, aby som ťa mohol držať v náručí. Vzdám sa všetkého...“ spieval jeden z nich. Kráľovnej od dojatia vyhŕkli slzy a vrhla sa kráľovi do náručia. „Toto je ten najkrajší darček, aký som kedy dostala,“ vzlykala. Oslava bola zachránená. Kráľ s kráľovnou tancovali až do rána, všetci hostia sa zabávali a ráno už všetci spievali spolu s Good Charlotte... so skupinou, ktorá zachránila manželstvo kráľovského páru. A najmladšia dcéra ako vďaku za záchranu oslavy dostala kopec peňazí, odsťahovala sa do Ameriky a o pár mesiacov sa už všetci chystali na jej svadbu s Benjaminom Maddenom.

Hlavná myšlienka: Good Charlotte nad soľ, zlato aj ostatné chemické zlúčeniny kryštalického typu a ušľachtilé kovy.